Pohlad 1 Pohlad 2 Pohlad 3

Nachádzate sa tu

Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce

Obsah

 

I. História. 2

II. Analýza súčasnej rozvojovej úrovne obce a jej rozvojových faktorov. 6

1. Prírodné, environmentálne a ekologické prostredie obce. 7

A. Dopravná a administratívna poloha obce. 7

B. Prírodný potenciál obce. 8

2.Obyvateľstvo.. 9

A. Demografický vývoj obce. 9

B. Veková štruktúra obyvateľstva. 11

C. Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva. 12

D. Národnostná a náboženská štruktúra obyvateľstva. 14

3.Ekonomická štruktúra a ekonomický rozvoj obce. 17

A. Podnikateľské prostredie a ponuka služieb. 17

B. Ekonomická štruktúra vytváraná súkromným sektorom.. 18

C. Ekonomická aktivita obyvateľstva. 18

D. Rozpočet obce, štruktúra majetku a cudzích zdrojov. 22

4. Sociálna infraštruktúra. 26

A. Domový a bytový fond. 26

B. Školstvo. 32

C. Zdravotná a sociálna starostlivosť. 32

5. Technická infraštruktúra obce. 34

A. Energetické siete. 34

B. Inžinierske siete. 34

C. Odpadové hospodárstvo. 35

6. Spoločenské a kultúrne aktivity v obci. 36

7. Cestovný ruch.. 38

III. SWOT analýza obce Šenkvice. 40

IV. Rozvojová vízia obce. 52

V. Strategické ciele, priority a opatrenia. 53

A. Cieľ 1: Rozvoj ľudských zdrojov. 55

B. Cieľ 2: Racionálne využívanie prírodného potenciálu. 57

C. Cieľ 3: Dobudovanie a rozvoj technickej infraštruktúry. 59

D. Cieľ 4: Dobudovanie a rozvoj sociálnej infraštruktúry. 61

E. Cieľ 5: Zabezpečenie ekonomickej stability samosprávy. 62

VI.Schválenie Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce. 64

VII.Použitá literatúra a informačné zdroje. 65

 

 

 

 

I.           História

 

ŠENKVICE – vznik a chorvátska kolonizácia obce

Obec Šenkvice sa po prvýkrát spomína v roku 1256 v listine uhorského kráľa Belu IV., ktorý ponechal pezinským grófom Kozmovi a Achillovi „Terram Bozin“ – Pezinok, za hrdinské činy, najmä v boji proti Tatárom.

Z historický prameňov však vieme, že Šenkvice existovali dávno pred rokom 1256. Zrejme je pravdou, že pôvodné Čaníkovce (Chanuk) sa v 14.storočí postupne zaplnili nemeckými kolonistami a tí svojou výslovnosťou zmenili názov obce na Šenkvice (Sankawich). Od roku 1462 do roku 1557 nie je o Šenkviciach žiadna písomná zmienka.

Významný historik Uhorska Gabriel Kolinovič Šenkvický zapísal, že Šenkvice znovu založili Chorváti medzi rokmi 1544 – 1550 na mieste, kde bola dedina Čanok. Chorvátskych kolonistov z Kostajnice a okolia priviedol do Šenkvíc Mikuláš Benič v čase, keď Turci zničili Kostajnicu. Po obnove Šenkvíc Chorvátmi v roku 1557 bol ich predstaviteľom Mikuláš Benič, ktorému dal gróf Gašpar Seredy II. zemiansky titul. Šenkvický roľnícky ľud – poddaní – si vymohol dvadsaťročné oslobodenie od daní, aby sa zabýval. Preto viac o Šenkviciach vieme až od roku 1578. Aj keď väčšinou vieme, ktoré rodiny kolonizovali Šenkvice, prvého richtára poznáme až z roku 1578. V tomto roku žilo v Šenkviciach asi 108 poddanských rodín a 10 zemanských rodín. Chotár Šenkvíc v polovici 16.storočia patril do obvodu pezinského panstva, so správou na pezinskom hrade.

Vznik Malých Šenkvíc

V čase chorvátskej kolonizácie v blízkosti potoka Sisek žiadna osada ešte neexistovala. Šenkvický chotár siahal až po vištucký, báhonský, šarfický (blatniansky) a senecký. Na myšlienku založiť v tomto priestore novú dedinu prišiel až zemepán gróf Štefan Ilešházi v roku 1594, keď obnovené Šenkvice mali už 37 rokov. Malošenkvickí sedliaci mali ten istý pôvod ako sedliaci šenkvickí. Z Chorvátska boli vyhnaní v tom istom čase ako Veľkošenkvičania a usadili sa v dedine Tárnok a odtiaľ ich Ilešházi presídli do dedinky na terajšom území Malých Šenkvíc. Malé Šenkvice sa po prvýkrát spomínajú v roku 1601 pod názvom Sisek. Turkom sa podarilo dobyť Sisek v roku 1593, čím sa zopakovala situácia akú zažili Chorváti v Kostajnici.

Ilešházi vymeral malošenkvický chotár z chotára šenkvického. Postupne sa ustáli úradný názov obce na Malé Šenkvice, medzi ľudom a na okolí však dedinku nazývali na Cerové, ktorého názov je odvodený od cerového kopca, na ktorom bola obec založená.

Šenkvice v rokoch feudálneho zriadenia

Počas obdobia 1578-1615 zaznamenávajú Šenkvice nárast počtu rodín. Kým roku 1578 to bolo 83 rodín, v roku 1615 už 123 poddanských rodín. Vo veľkošenkvickom chotári bolo v tomto roku 933 uhorských jutár poddanskej- urbárskej pôdy, 592 kopaníc a 150 uhorských jutár. Veľkosť lúk a predovšetkým vinohradov bola vyjadrená vo vtedajších mierach – fúrami sena a množstvom desiatkového vína. Údaje o veľkošenkvických vinohradníkoch svedčia, že obec bola v roku 1618 viac zameraná na pestovanie obilia. Do tohto roku obyvatelia predávali či čapovali víno len pod viechou – vo vlastnom dome, ale nakoniec sa zemepán rozhodol v strede dediny otvoriť obecný šenk.

V roku 1683 znova prichádzali problémy s náporom Turkov na Viedeň. Šenkvičania preto urýchlene dobudovávali opevnenie okolo kostola a v roku 1682 konečne dohotovili bránu v hradbách. Napriek tomu strach z Turkov vyhnal obyvateľov až do kráľovských miest – Trnavy, Modry a Pezinka.

Dosť tvrdá doba nastala po porážke Turkov a oddielov Tokolyho. Západné Slovensko zaplavili rakúske cisárske vojská a bolo ich treba vydržovať.

Po Satmárskom mieri v roku 1711 bol stav Uhorska žalostný, vo Veľkých Šenkviciach narátali už len 43 sedliakov, 31 železiarov a 33 rodín. Zadĺženosť sedliakov bola veľká, rovnako ako dlžoby obce. Najdôležitejším faktorom však bolo, že do opustených domov postupne prichádzali z horného Slovenska a Sliezska nové rodiny, ktoré posilnili už aj tak hojný slovenský element tohto uhorského územia. Šenkvické vinohrady sa však čoraz viac dostávali do rúk bohatších vinohradníkov z Trnavy a Bratislavy.

V roku 1789 bolo v Šenkviciach 123 domov a žilo v nich 664 ľudí. Avšak v roku 1822 bol počet len 700 obyvateľov, ktorý len potvrdzuje biedu veľkošenkvických poddaných.

Výraznou udalosťou tohto obdobia sa stalo postavenie železnice z Bratislavy do Trnavy. Trať smerovala z Pezinka priamo do Šenkvíc, ktorá preťala kus chotára. Pohonnou silou na železnici Bratislava - Trnava boli kone: ťažné pre nákladnú dopravu, ľahké pre osobnú dopravu. Už pri projektovaní konskej železnice počítali s tým, že ju neskôr zmenia na parný pohon, čo sa zrealizovalo v roku 1872. 

Šenkvice od buržoáznej revolúcie v roku 1848 do konca 19.storočia

Pre založenie pozemkových kníh v roku 1855 zriadili tzv. lokalizačné komisie, ktoré v roku 1855 v obci vyšetrili a zapísali skutočnú držbu jednotlivých parciel, ich výmeru a majiteľov. Vo Veľkých Šenkviciach od roku 1848-1854 pribudlo 10 domov, čo historici zaznamenávajú ako zastavenie úpadku.

V roku 1868 sa znížilo aj platenie poplatkov panstvu za urbárske vinohrady. V roku 1882 však zabrzdil prísľub lepšej budúcnosti révokaz – fyloxéra, ktorá sa dostala na slovenské územia z Francúzska. Tento révokaz poničil väčšinu vinohradov v Šenkviciach a obyvatelia zase schudobneli. V roku 1900 klesla priemerná úroda z hektára vinohradu z 209 hektolitrov na 8.

Šenkvice v 20. storočí

V roku 1918 vznikla vo Veľkých Šenkviciach z popud popredného člena Slovenskej národnej rady v Martine – evanjelického farára Samuela Zocha - Národná rada. V roku 1919 mala rada 24 členov. Bola podriadená Okresnej národnej rade v Modre. Hlavnou povinnosťou národnej rady v Šenkviciach bolo prevzatie miestnej politickej moci po maďarskom notárovi, ktorý ušiel.

V polovici roku 1919 nariadilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska súpis obyvateľov. Vo Veľkých Šenkviciach bolo v deň sčítania prítomných 1872 ľudí, no v tom bolo započítané aj vojsko, ktoré sa tam zdržovalo. Mužov bolo 1140, žien 687, vojakov cca 200. 1802 obyvateľov sa prihlásilo k národnosti tzv. československej, 11 k nemeckej a 10 k maďarskej. V rámci náboženskej štruktúry sa 1807 obyvateľov prihlásilo k vierovyznaniu rímskokatolíckemu.

V Malých Šenkviciach (Cerovom) napočítali 535 osôb – 311 mužov a 224 žien. Aj v tomto prípade tam boli započítaní československí vojaci, ktorí sa zdržovali v obci. Okrem jedného občana sa všetci prihlásili k československej národnosti a 534 obyvateľov k rímskokatolíckemu vyznaniu. Obce Veľké i Malé Šenkvice tvorili Obvodný notariát na čele s Obvodným notárskym úradom vo Veľkých Šenkviciach. Nadriadeným politickým orgánom bol Slúžnovský úrad v Senci a potom, po roku 1922 Okresný úrad v Modre.

Nástup fašizmu a nacizmu v Európe sa v tridsiatych rokoch sa v Šenkviciach prakticky neprejavil. Nebola tu nemecká národnostná menšina, preto vo voľbách v roku 1935 získala „národná obec fašistická“ len 5 hlasov.

Po vyhlásení Slovenského štátu v Žiline v roku 1939 sa odrazili politické zmeny aj v chode oboch obcí. Obecné rady a zastupiteľstvá nahradili menované obecné výbory na čele s menovaným vládnym komisárom. Mnohé zrušené a zaniknuté spolky nahradila Hlinkova garda. V roku 1944 zaznamenávame protifašistický odboj zapojením sa 10 obyvateľov do Slovenského národného povstania. Pre obyvateľov Šenkvíc skončila vojna 1.apríla 1945.

Až do posledných rokov 19. storočia mali Šenkvice poľnohospodársky ráz s výnimkou mlyna zo 17. storočia a pradiarne vlny v Malých Šenkviciach z roku 1798.

Podmienky pre vznik priemyselných podnikov vytvorila najmä železnica z Bratislavy do Trnavy. V roku 1941 rozšírili pôvodnú jednokoľajovú trať na dvojkoľajovú. Na spracovanie domácich poľnohospodárskych surovín – zemiaky, repa, jačmeň, kukurica bol založený liehovar a škrobáreň. Pracoval až do roku 1929. V tomto roku zhorel. Po obnovení spracoval do roku 1939. V roku 1942 postavila firma NUPOD novú pálenicu v chotárnej časti Priko. Liehovar bol v činností až do roku 1958. V roku 1940 sa v obci začalo s výrobou mydla. V roku 1957 bol závod pričlenený k Palme n. p. Bratislava, ako závod Šenkvice. Po mnohých zmenách výrobného programu závod pracuje dodnes. Je súčasťou akciovej spoločnosť Palma-TUMYS. Keď v roku 1951 vzniklo v Pezinku okresné spotrebné družstvo JEDNOTA, včlenilo sa Šenkvické potravné družstvo do nej.

V roku 1964, dovtedy 370 rokov samostatne sídelné celky Veľké a Malé Šenkvice, vytvorili jednu obec Šenkvice.

 

Symboly obce

 

Erb obce

Vlajka obce

obecná pečať

 

II.           Analýza súčasnej rozvojovej úrovne obce a jej rozvojových faktorov

 

Rozvojová úroveň priestoru a teda i obce je ovplyvnená tromi základnými podmienkami:

·         disponibilitou rozvojového potenciálu,

·         schopnosťou využitia rozvojového potenciálu,

·         vonkajším prostredím, ktoré tvorí legislatíva, ekonomický rozvoj spoločnosti, disponibilita verejných zdrojov a systém ich prerozdeľovania.

Rozvojový potenciál obce tvorí jej územná a ekonomická priestorová štruktúra, ktorá je systemizovaná v týchto skupinách:

·         prírodné zdroje,

·         obyvateľstvo,

·         miestne hospodárstvo,

·         technická infraštruktúra,

·         sociálna infraštruktúra,

·         miestna samospráva s jej ekonomickými podmienkami.

Keďže jednotlivé podsystémy priestorovej štruktúry sú navzájom späté je ťažké určiť, ktorý z uvedených faktorov je najdôležitejší. Preto pri analýze rozvojových faktorov a rovnako pri ich prognózovaní je potrebné venovať dostatočnú pozornosť všetkým faktorom. Nevyváženosť rozvojových faktorov obmedzuje dynamiku rozvoja a je jednou z príčin rozvojovej diferenciácie medzi obcami a regiónmi.

 

 

 



1.     Prírodné, environmentálne a ekologické prostredie obce

 

A.     Dopravná a administratívna poloha obce

Obec Šenkvice sa nachádza 25 km na severovýchod od hlavného mesta Bratislavy. Susedí s mestami Pezinok a Modra a obcami Viničné, Vinosady, Vištuk a Blatné.

Obec Šenkvice sa rozkladá na dvoch katastrálnych územiach – Veľké Šenkvice a Malé Šenkvice. V roku 1964 dovtedy samostatne sídelné celky Veľké a Malé Šenkvice, vytvorili jednu obec Šenkvice.

Oblasť, v ktorej sa obec nachádza má výhodné podmienky na poľnohospodársku, najmä vinársku činnosť, ktorá má v obci dlhoročnú tradíciu.

Mapa 1: Geografická poloha obce Šenkvice

 

Z administratívneho hľadiska je obec začlenená do okresu Pezinok a Bratislavského samosprávneho kraja. Spadá do Malokarpatského regiónu.

Charakteristika prostredia kde je obec lokalizovaná je dôležitá vzhľadom k tomu, že obec je otvorenou ekonomickou a sociálnou jednotkou s väzbami na svoje okolie. Úroveň a kvalita vonkajších väzieb sa odzrkadľuje v možnostiach a schopnostiach obce sa rozvíjať.

 

B.     Prírodný potenciál obce

Šenkvice sa rozkladajú na dvoch katastrálnych územiach – Veľké Šenkvice a Malé Šenkvice. Obe katastrálne územia sa nachádzajú v juhozápadnej časti Trnavskej pahorkatiny vo vzdialenosti 5 km od úpätia Malých Karpát, v nadmorskej výške 160 m n.m. v strede obce a s najvyšším miestom na území 202 m n.m. Priemerná letná teplota dosahuje 20 °C a ročná výška zrážok 373,90 mm.

Podložie chotára obce tvorí pliocénne usadeniny štrkov, zlepencov, pieskovcov a pieskov, ktoré v období neogénu do našej oblasti prinášali rieky a potoky. Tieto naplavené usadeniny boli prikryté hrubou vrstvou spraše a sprašových hlín naviatych v období zaľadenia, keď boli nížiny zbavené lesného porastu. Hrúbka spraše dosahuje 10 a viac metrov. Vrstva spraše na území obce je rozčlenená dvoma pomerne plytkými dolinami potokov, z ktorých jeden (Sisek) vyviera zo štyroch prameňov v Malých Karpatoch v oblasti vrchu Veľká Homoľa. Tieto potôčiky sa zlievajú v Modranskom šúre a ďalej tečú v jednom koryte.

Prevažná časť povrchu chrbáta, pôvodne zalesnená, je dnes premenená na oráčiny a vinice. Len južná časť chotára je zalesnená Šenkvickým hájom, západnou časťou Martinského lesa.

Územie obce spadá do kategórie kultúrnej stepi, ktorá ma hnedozemné, černozemné a lužné pôdy.

Vzhľadom na dlhoročnú vinársku a poľnohospodársku tradíciu z celkovej výmery katastrálneho územia (1 711,3 ha) predstavuje orná pôda, vinice a sady viac ako 85% (1 476,3 ha). Záhrady tvoria 94 ha a trvalé trávne plochy 2 ha. Zastavaná plocha na území obce predstavuje 86,5 ha, pričom stavebné pozemky predstavujú 5,1 ha. Vodné plochy sa rozprestierajú na výmere 38,3 ha, lesné pozemky na 2,4 ha a ostatné plochy predstavujú 6,5 ha. (zdroj: www.senkvice.org)

Podľa súčasného stavu druhového zloženia rastlinstva je obec Šenkvice začlenená do teplomilnej stredoeurópskej a východoeurópskej panónskej flóry. Živočíšstvo vyskytujúce sa na katastrálnom území podľa prevažujúcich biotopov patrí do pásma lesostepí a stepí.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2.     Obyvateľstvo

 

A.     Demografický vývoj obce

Z hľadiska počtu obyvateľov patrí obec Šenkvice do skupiny veľkých obcí. Počas sledovaného obdobia zaznamenávame nárast počtu obyvateľov o 6%. V štruktúre obyvateľov má v členení podľa pohlavia prevahu ženská zložka populácie.

 

Tabuľka 1: Vývoj počtu obyvateľov v obci v rokoch 2001-2006

Roky

2001

2002

2003

2004

2005

2006

Spolu

4 154

4 284

4 240

4 300

4 320

4 410

Ženy

2 100

2 130

2 120

2 120

2 120

2 220

Muži

2 054

2 154

2 120

2 180

2 200

2 190

Zdroj: OÚ Šenkvice

 

Graf 1: Vývoj počtu obyvateľov a ich štruktúra v obci Šenkvice v r. 2001-2006

 

 

Graf 2: Vývoj počtu obyvateľov v obci Šenkvice v rokoch 2001-2006

 

Tabuľka 2: Demografický vývoj v obci v rokoch 2001-2006

Roky

2001

2002

2003

2004

2005

2006

Narodení

41

39

37

31

43

36

Zomrelí

44

43

46

44

52

32

Demografické saldo

-3

-4

-9

-13

-9

4

Prisťahovaní

74

101

100

89

129

101

Vysťahovaní

53

67

43

52

39

51

Migračné saldo

21

34

57

37

90

50

Zdroj: OÚ Šenkvice

 

Demografický vývoj v obci Šenkvice má výraznú charakteristiku obecnej komunity. Demografické saldo v sledovanom období vykazuje najmä záporné hodnoty, tie však nepresahujú viac ako 0,07% z celkového počtu obyvateľov. V porovnaní s ukazovateľmi za SR je demografické saldo obce Šenkvice priaznivé, pretože pomer novonarodených a zomrelých je vyrovnaný.

Vzhľadom na dobrú polohu obce vo vzťahu k hlavnému mestu Bratislava, nárast počtu obyvateľov spôsobuje najmä novoprisťahované obyvateľstvo. Toto obyvateľstvo väčšinou predstavujú mladé rodiny, ktoré v blízkej budúcnosti napomôžu zlepšovaniu demografického salda (vyššia pôrodnosť).

Počas sledovaného obdobia má migračné saldo kolísavú, avšak po každé výrazne kladnú tendenciu. Najvyššie migračné saldo mali obec Šenkvice v roku 2005, kedy hodnota dosahuje až 90. V súčasnosti dochádza k stabilizácii vlastného obyvateľstva a neustálemu zvyšovaniu obyvateľov z dôvodov hľadania kvalitného bývania, čo sa tiež následne prejaví aj vo vekovej štruktúre populácie.

 

Graf 3: Migračné a demografické saldo obyvateľstva

B.     Veková štruktúra obyvateľstva

Demografický vývoj obyvateľstva sa odráža predovšetkým vo vekovej štruktúre obce. Všeobecným prejavom demografického vývoja obyvateľstva v obciach je väčšinou nepriaznivá veková štruktúra z hľadiska produktívnych vekových kategórií. Obec Šenkvice však v porovnaní s demografickým trendom veľkých obcí na Slovensku, vykazuje priaznivú vekovú štruktúru, ktorá sa odvíja z vysokého podielu každoročne prisťahovaných nových obyvateľov.

Vo vekovej štruktúre obce prevládajú obyvatelia v produktívnom veku, ktorí tvoria viac ako 60% podiel z počtu obyvateľov obce. Táto veková kategória zaznamenáva v sledovanom období stabilnú pozíciu. Napriek tomu stav predproduktívnej a poproduktívnej kategórie počas posledných šiestich rokoch mierne vzrástol.

Uvedené javy sa odzrkadľujú v indexe vitality, ktorý dosahoval v roku 2001 hodnotu 66,13, tzn. na jedného obyvateľa v poproduktívnom veku, pripadá 0,66 obyvateľa vo veku predproduktívnom. Najvyššiu hodnotu dosiahol index vitality v roku 2003 (78,8), ktorá sa však do roku 2006 znížila na 62,88. Kolísavá tendencia indexu vitality vyplýva z nestabilizovaného vlastného obyvateľstva obce, tzn. novoprisťahovaní občania nezasahujú do demografického vývoja a vekovej štruktúry v tak krátkom čase.

Napriek tomu v porovnaní s indexom vitality vo veľkých obciach na Slovensku je veková štruktúra v obci priaznivá.

V súvislosti so stabilizáciou resp. možným nárastom počtu obyvateľov, s dôvodu vytvárania priaznivých podmienok pre bývanie, ako aj vzhľadom na zlepšujúcu sa socio-ekonomickú situáciu obyvateľstva, možno očakávať postupné zlepšovanie vekovej štruktúry.

Tabuľka 3: Porovnanie vekovej štruktúry obyvateľstva obce v r. 2001 - 2006

Veková kategória

2001

2002

2003

2004

2005

2006

Predproduktívny vek

Muži (0-14)

220

239

315

317

315

318

Predproduktívny vek

Ženy (0-14)

315

325

320

320

320

319

Produktívny vek

Muži (15-59)

1 500

1 595

1 500

1 460

1 490

1 500

Produktívny vek

Ženy (15-54)

1 310

1 305

1 300

1 300

1 250

1 260

Poproduktívny vek

Muži (60+)

334

320

305

403

360

372

Poproduktívny vek

Ženy (55+

475

500

500

500

585

641

Index vitality

66,13

68,78

78,88

70,54

67,20

62,88

Zdroj: ŠÚ SR, OÚ Šenkvice

Index vitality = predproduktívny vek / poproduktívny vek x 100

 

Graf 4: Veková štruktúra obyvateľstva v r. 2001-2006

C.     Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva

Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva dáva predpoklad k ekonomickému rozvoju obce, vytvára možnosti na trhu práce a ovplyvňuje hospodársku aktivitu obce, najmä záujem o samostatné podnikanie. Jej úroveň má zásadný význam pre ďalší rozvoj obce.

Na základe výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov z 26. mája 2001 vyzerala vzdelanostná štruktúra obyvateľov obce nasledovne:

 

 

 

 

 

 

Tabuľka 4: Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva obce Šenkvice v roku 2001

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelania

Muži

Ženy

Spolu

Základné

283

575

858

Učňovské (bez maturity)

603

323

926

Stredné odborné (bez maturity)

117

106

223

Úplné stredné učňovské (s maturitou)

141

73

214

Úplné stredné odborné (s maturitou)

299

414

713

Úplné stredné všeobecné

56

129

185

Vyššie

17

18

35

Vysokoškolské bakalárske

2

6

8

Vysokoškolské magisterské, inžinierske, doktorské

124

94

218

Vysokoškolské doktorandské

5

6

11

Vysokoškolské spolu

131

106

237

Vysokoškolské podľa zamerania:

 

 

 

- univerzitné

28

47

75

- technické

56

20

76

- ekonomické

18

23

41

- poľnohospodárske

24

10

34

- ostatné

5

6

11

Ostatní bez udania školského vzdelania

52

50

102

Ostatní bez školského vzdelania

1

3

4

Deti do 16 rokov

382

351

733

Úhrn

2 082

2 148

4 230

Zdroj: ŠÚ SR

 

V obci Šenkvice je vzdelanostná úroveň v porovnaní s ukazovateľmi za SR menej priaznivá, čo vyplýva z vysokého podielu občanov so základným a učňovským vzdelaním bez maturity.

Podľa SODB z roku 2001 predstavoval podiel občanov so základným vzdelaním až 20% z celkového počtu obyvateľov. Tento údaj vyplýva z vysokého počtu občanov v poproduktívnom veku, najmä narodených pred rokom 1950. Učňovské vzdelanie bez maturity malo 21% obyvateľstva. Pričom v kategórii obyvateľov so základným vzdelaním prevládajú ženy a v učňovskom vzdelaní muži.

Pozitívnou skutočnosťou je 237 občanov malo vysokoškolské vzdelanie (5,6% z celkového počtu obyvateľov) a to najmä univerzitného, technického a ekonomického vzdelania.

 

Graf 5: Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva

D.    Národnostná a náboženská štruktúra obyvateľstva

Národnosťou sa rozumie príslušnosť osoby k národu, národnostnej menšine alebo etnickej menšine. Pre určenie národnosti nie je rozhodujúca materinská reč, ani reč, ktorú občan prevažne používa alebo lepšie ovláda, ale jeho vlastné rozhodnutie o príslušnosti k národu, národnostnej menšine alebo etnickej menšine.

Národnostná štruktúra v obci Šenkvice je takmer jednoliata. 4 154 občanov (98%) pri poslednom sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 uviedlo národnosť slovenskú. 19 obyvateľov sa prihlásilo k národnosti českej a 12 občanov k národnosti maďarskej. Ostatné národnostné zastúpenie predstavuje národnosť nemecká (4 občania), srbská (5 občania), chorvátska (5 občania), poľská (4 občania). U 25 obyvateľov bola národnosť nezistená.

Štruktúru obyvateľov Šenkvice podľa národnosti v roku znázorňuje tabuľka 5:

 

Tabuľka 5: Národnostná štruktúra obyvateľstva obce v roku 2001

Národnostná štruktúra

Muži

Ženy

Spolu

Slovenská

2 044

2 110

4 154

Maďarská

5

7

12

Rómska

1

0

1

Rusínska

-

-

-

Ukrajinská

0

1

1

Česká

9

10

19

Nemecká

3

1

4

Poľská

2

2

4

Chorvátska

3

2

5

Srbská

3

2

5

Ruská

-

-

-

Židovská

-

-

-

Ostatné, nezistené

12

13

25

Spolu

2 082

2 148

4 230

Zdroj: ŠÚ SR

Náboženským vyznaním sa rozumie účasť obyvateľstva na náboženskom živote niektorej cirkvi, alebo vzťah k nej. Pri SODB v roku 2001 sa 87% obyvateľstva prihlásilo k vierovyznaniu rímskokatolíckemu. Až 8,7% uviedlo, že je bez vyznania. Ďalším významnejšie zastúpenie má cirkev evanjelická (2,1%). Štruktúru obyvateľov obce Šenkvice podľa náboženského vyznania znázorňuje tabuľka 6:

 

Tabuľka 6: Náboženská štruktúra obyvateľstva obce Šenkvice v roku 2001

Náboženské vyznanie / cirkev

Muži

Ženy

Spolu

Rímskokatolícka cirkev

1 758

1 917

3 675

Gréckokatolícka cirkev

4

4

8

Pravoslávna cirkev

1

2

3

Evanjelická cirkev augsburského vyznania

45

44

89

Reformovaná kresťanská cirkev

5

1

6

Evanjelická cirkev metodistická

0

2

2

Apoštolská cirkev

2

0

2

Starokatolícka cirkev

-

-

-

Bratská jednota baptistov

-

-

-

Cirkev československá husitská

1

0

1

Cirkev adventistov siedmeho dňa

-

-

-

Cirkev bratská

1

0

1

Kresťanské zbory

-

-

-

Židovské náboženské obce

-

-

-

Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia

-

-

-

Ostatné

5

1

6

Bez vyznania

226

146

372

Nezistené

34

31

65

Spolu

2 082

2 148

4 230

Zdroj: ŠÚ SR

 

Prvý rímskokatolícky kostol bol v Šenkviciach postavený okolo roku 1350 v gotickom slohu, ktorý pravdepodobne zhorel. Na jeho mieste si chorvátski kolonisti postavili kostol nový, ktorý postupne v rokoch 1614 – 1619 rozširovali. Bol postavený v barokovom slohu. V roku 1666 bol kostol radikálne prestavaný prakticky do takej podoby akú má dnes. Je nazvaný rímsko-katolícky kostol v. Anny. Súčasne s kostolom dokončili aj výstavbu hradieb okolo kostola a uzavreli ich veľkou bránou.

V roku 1889 bola vysvätená kaplnka Sedembolestnej Panny Márie na Cerovom. Kaplnka bola postavená na mieste, kde predtým stála zvonica. V kaplnke na malom oltári je postavená socha Sedembolestnej Panny Márie. V rokoch 2003-2004 obec kaplnku úplne zrekonštruovala.



 

Graf 6: Náboženská štruktúra obyvateľstva

 

 



3.     Ekonomická štruktúra a ekonomický rozvoj obce

 

Ekonomický potenciál obce možno definovať ako spolupôsobenie v obci sa nachádzajúceho kapitálu, ľudských zdrojov a prírodných daností za účelom výroby produkcie a poskytovania služieb. Je rozhodujúcim faktorom rozvojových možností obce a determinantom životnej úrovne jeho obyvateľstva.

Na rozvoji ekonomického potenciálu sa v obci Šenkvice podieľajú nielen podnikateľské subjekty pôsobiace na jej území, ale aj obecná samospráva, a nepriamo aj občania, ktorí sa podieľajú na spoločenskom dianí obce.

 

A.     Podnikateľské prostredie a ponuka služieb

Rozhodujúce pre ekonomický rozvoj obce sú podmienky pre rozvoj podnikania v obci a podnikateľské aktivity súkromného sektora. Súkromné podnikanie v obci sa sústreďuje predovšetkým do týchto oblastí:

  • výrobná činnosť, maloobchod a veľkoobchod sústredená do činností obchodných spoločností – predovšetkým spoločností s ručením obmedzeným,
  • fyzické osoby podnikajúce predovšetkým v oblasti obchodu, reštauračných služieb a drobných služieb pre obyvateľov.

Celkovú podnikateľskú aktivitu v obci v porovnaní s priemernými ukazovateľmi rozvoja podnikania v SR možno hodnotiť pozitívne, nakoľko v obci pôsobí široké spektrum podnikateľských subjektov, ktoré vytvárajú podmienky pre napĺňanie potrieb obyvateľov jednak ponukou služieb ako aj možnosťou zamestnania.

 

Najvýznamnejšími zamestnávateľmi v obci sú:

  • Novplasta, s.r.o.
  • EKOPACK SLOVAKIA, s.r.o.
  • ELEKTRO INVEST, s.r.o.
  • Framipek s.r.o. a ďalšie

 

V obci sa nachádzajú napríklad aj nasledovné drobné prevádzky obchodu a služieb:

  • Predajne zmiešaného tovaru
  • Predajne potravín
  • Stavebniny
  • Vinotéky
  • Pohostinské odbytové strediská
  • Predajne nepotravinárskeho tovaru
  • Predajňa pohonných látok
  • Zariadenia pre údržbu a opravu motorových vozidiel
  • Lekáreň

B.     Ekonomická štruktúra vytváraná súkromným sektorom

Podľa stavu zápisov v  obchodnom registri príslušného súdu a  registrácie na živnostenskom úrade v roku 2006 na území obce podnikali tieto subjekty:

  • 67 spoločností s ručením obmedzeným,
  • 1 akciová spoločnosť,
  • 367 fyzických osôb,
  • 10 samostatne hospodáriacich roľníkov.

 

C.     Ekonomická aktivita obyvateľstva

Podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2001 bolo v obci Šenkvice 2 261 ekonomicky aktívnych obyvateľov, čo predstavovalo 53% obyvateľstva obce. Ekonomická aktivita v obci bola najvýraznejšie orientovaná do terciárneho sektora, čo dokumentuje tiež profesijná a vzdelanostná skladba obyvateľstva.

Významná časť ekonomicky aktívnych obyvateľov odchádza za prácou mimo obec – 58% z celkového počtu ekonomicky aktívnych občanov. Občania odchádzajú za prácou mimo obec do blízkeho okolia, ale najmä do hlavného mesta, či miest Pezinok a Modra.

 

Tabuľka 7: Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa pohlavia, dochádzky do zamestnania a podľa odvetvia hospodárstva v roku 2001

Odvetvie hospodárstva

Ekonomicky aktívne osoby

muži

ženy

spolu

odchádza do zamestnania

Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace služby

58

40

98

21

Lesníctvo, ťažba dreva a pridružené služby

1

1

2

1

Rybolov, chov rýb

-

-

-

-

Ťažba nerastných surovín

1

0

1

1

Priemyselná výroba

273

169

442

275

Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody

29

10

39

36

Stavebníctvo

72

14

86

57

Veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových

 

 

 

 

vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru

104

103

207

145

Hotely a reštaurácie

27

9

36

26

Doprava, skladovanie a spoje

134

101

235

192

Peňažníctvo a poisťovníctvo

15

39

54

41

Nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby,

 

 

 

 

výskum a vývoj

67

57

124

103

Verejná správa a obrana, povinné sociálne

 

 

 

 

zabezpečenie

79

93

172

130

Školstvo

18

75

93

45

Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť

12

100

112

85

Ostatné verejné, sociálne a osobné služby

19

21

40

33

Súkromné domácnosti s domácim personálom

-

-

-

-

Exteritoriálne organizácie a združenia

1

0

1

1

EA bez udania odvetví

317

202

519

110

Spolu

1 227

1 034

2 261

1 302

Zdroj: ŠÚ SR

 

 


Tabuľka 8: Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa spoločenskej skupiny, podľa veku a pohlavia v roku 2001

Vek

Zamestnanec pracujúci za mzdu, plat, iný druh odmeny

Členovia

Podnikatelia

Vypomáhajúci

v rodinnom

podniku

Ostatní

a

nezistení

Ekonomicky aktívni

v štátnom

podniku

v súkromnom

podniku

v družstevnej

organizácii

u iného

zamestnávateľa

produkčných

družstiev

bez

zamestnancov

so

zamestnancami

spolu

z toho

robotníci

15 - 19

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

muži

5

10

1

0

0

0

0

0

17

33

11

ženy

5

7

0

0

0

0

0

0

9

21

7

spolu

10

17

1

0

0

0

0

0

26

54

18

20 - 29

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

muži

79

144

3

3

0

14

9

0

67

319

156

ženy

102

109

0

4

0

9

3

0

62

289

78

spolu

181

253

3

7

0

23

12

0

129

608

234

30 - 39

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

muži

88

117

4

4

0

23

11

0

38

285

136

ženy

123

77

4

4

1

9

7

0

45

270

72

spolu

211

194

8

8

1

32

18

0

83

555

208

40 - 49

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

muži

83

102

17

4

2

25

22

0

45

300

168

ženy

137

61

8

3

1

13

11

0

35

269

94

spolu

220

163

25

7

3

38

33

0

80

569

262

50 - 54

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

muži

45

35

6

2

1

10

2

0

21

122

60

ženy

58

22

7

0

0

4

3

0

16

110

34

spolu

103

57

13

2

1

14

5

0

37

232

94

55 - 59

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

muži

46

28

11

0

0

3

2

0

21

111

67

ženy

18

3

1

0

0

1

1

0

3

27

11

spolu

64

31

12

0

0

4

3

0

24

138

78

60 - 64

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

muži

6

2

0

0

0

0

1

0

2

11

7

ženy

2

0

1

0

0

0

0

0

0

3

1

spolu

8

2

1

0

0

0

1

0

2

14

8

65+

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

muži

9

0

1

0

0

0

1

0

2

13

8

ženy

7

0

8

0

0

0

1

0

7

23

17

spolu

16

0

9

0

0

0

2

0

9

36

25

Nezistený vek

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

muži

7

9

3

1

0

2

0

0

11

33

13

ženy

10

5

3

2

0

0

0

0

2

22

3

spolu

17

14

6

3

0

2

0

0

13

55

16

Úhrn

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

muži

368

447

46

14

3

77

48

0

224

1 227

626

ženy

462

284

32

13

2

36

26

0

179

1 034

317

spolu

830

731

78

27

5

113

74

0

403

2 261

943

v %

36,7

32,3

3,4

1,2

0,2

5

3,3

0

17,8

100

41,7

Zdroj: ŠÚ SR


Graf 7: Ekonomicky aktívne obyvateľstvo obce Šenkvice v roku 2001 v %

Graf 8: Ekonomicky aktívne obyvateľstvo obce podľa pohlavia

Celkovú situáciu v ekonomickej aktivite obyvateľstva obce dokresľuje i  stav nezamestnanosti. Súčasný vývoj v evidencii nezamestnaných odzrkadľuje klesajúci trend v počte nezamestnaných v obci.

 

 

 

 

Tabuľka 9: Počet evidovaných nezamestnaných obyvateľov v obci Šenkvice

Roky

2001

2002

2003

2004

2005

2006

Počet nezamestnaných

144

95

82

75

74

65

 



 

 

Graf 9: Vývoj nezamestnanosti v r. 2001-2006

Graf 10: Miera nezamestnanosti v r. 2001-2006

 

Prejavom znižujúcej sa nezamestnanosti je stúpajúca tendencia zamestnanosti. V porovnaní s ukazovateľmi za SR vykazuje obec Šenkvice veľmi pozitívny trend v oblasti zvyšovania zamestnanosti. Od roku 2001 sa nezamestnanosť v obci znížila viac ako o polovicu. Túto skutočnosť je spôsobená hlavne blízkou vzdialenosťou k hlavnému mestu.

 

D.    Rozpočet obce, štruktúra majetku a cudzích zdrojov

Obec zastupuje starosta obce a obecné zastupiteľstvo ako hlavné orgány obce, vykonávajúce samosprávu obce. Starostu obce môže pri výkone jeho funkcie zastupovať jeho zástupca, ktorý je volený obecným zastupiteľstvom.

Iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom obecného zastupiteľstva je obecná rada, ktorá zároveň plní funkciu poradeného orgánu starostu. Obecná rada je zložená z poslancov obecného zastupiteľstva, ktorých volí obecné zastupiteľstvo na celé funkčné obdobie. Obecná rada rozpracúva a zabezpečuje plnenie úloh vyplývajúcich z uznesení obecného zastupiteľstva a organizuje prípravu podkladov na rokovanie zastupiteľstva. Zaoberá sa najmú otázkami týkajúcimi sa majetku obce, finančných fondov, rozpočtu obce, miestnych daní a poplatkov a podáva o nich návrhy obecnému zastupiteľstvu alebo starostovi.

Iniciatívnymi, poradnými a kontrolnými orgánmi obce sú aj odborné komisie, zriadené obecným zastupiteľstvom. Obecné zastupiteľstvo ustanovilo 11 odborných komisií. Ich predsedami sú jednotliví poslanci obecného zastupiteľstva a členmi komisií sú obyvatelia obce – odborníci v konkrétnej oblasti, ktorí majú záujem pracovať v prospech rozvoja obce a riešiť problémy obce.

Komisia, ktorá má na starosti ekonomický rozvoj obce je „Komisia podnikateľov a podnikateľských aktivít v obci“. Komisia ako poradný orgán slúži na to, aby poradila starostovi a zastupiteľstvu pri ich rozhodnutiach v investičných zámeroch a možnostiach podnikateľských aktivít v obci a vniesla do činnosti orgánov obce podnikateľský pohľad.

Komisia podnikateľov a podnikateľských aktivít v obci sa zaoberá:

·         posudzovaním investičných zámerov obce

·         účelným nakladením s majetkom obce

·         možnosťami financovania investičných zámerov

·         koncepciou ekonomického rozvoja obce.

Komplexná obecná samospráva môže ovplyvniť ekonomický rozvoj v obci viacerými spôsobmi:

·         finančnými zdrojmi, ktorými disponuje v príjmovej časti rozpočtu,

·         majetkom, ktorým disponuje, a ktorý používa na zabezpečenie výkonu obecnej samosprávy,

·         vytváraním podmienok pre rozvoj podnikania v obci pre podnikateľské subjekty budovaním technickej infraštruktúry, využívaním regulačných ekonomických a iných nástrojov,

·         koordinačnou činnosťou, ktorou môže usmerňovať a ovplyvňovať podnikateľské aktivity podnikateľských subjektov v obci a v jej okolí.

Obec môže priamo ovplyvňovať ekonomický rozvoj prostredníctvom rozpočtu a využitia obecného majetku. Fiškálna decentralizácia prebiehajúca v ostatnom období spolu s postupným prenesením kompetencií na vyššie územné celky a obecné samosprávy výrazne zvyšujú zodpovednosť obecnej samosprávy a rozširujú oblasti, v ktorých môže obec plniť svoje úlohy.

Ročný rozpočet obce je základným finančným plánom, ktorý obec každoročne vypracováva a schvaľuje. V ročnom rozpočte vystupujú dve základné zložky a to ročné rozpočtové príjmy a ročné rozpočtové výdaje.

 

Príjmy rozpočtu obce

Stále príjmy obce zabezpečujú predovšetkým daňové príjmy, a to podielové i miestne. Minimálnym príjmom obce sú príjmy z využívania obecného majetku.

Príjmy rozpočtu obce Šenkvice sú tvorené nasledovnými položkami:

ü       podielové dane – tvoria rozhodujúcu zložku príjmov obce, určujú podiel obce na daniach štátneho rozpočtu,

ü       miestne dane,

ü       príjmy z využívania obecného majetku,

ü       dotácie.

 

Výdavky rozpočtu obce

Výdavková časť rozpočtu obce charakterizuje prístupy obecnej samosprávy k napĺňaniu samosprávnych kompetencií, a to pri dodržiavaní dvoch základných princípov:

v      racionálnosť v nakladaní s finančnými prostriedkami,

v      preferovaní rozvojových potrieb obce.

Výdavky rozpočtu obce predstavujú predovšetkým výdavky bežného rozpočtu obce, ktoré zabezpečujú plnenie funkcií obecnej samosprávy. Výrazný vplyv na zvyšovanie výdavkov bežného rozpočtu má rast cien energií, telekomunikačných, poštových služieb, kancelárskych potrieb a materiálu.

Výdavky rozpočtu obce boli v posledných rokoch členené nasledovne:

  • mzdy a odvody,
  •  energie,
  • odvoz odpadu,
  • opravy a údržby,
  • pohonné hmoty,
  • kancelárske výdavky,
  • telefón, poštovné,
  • ostatné výdavky.

 



Tabuľka 10: Obecný rozpočet v rokoch 2000 až 2006

Rozpočet obce

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

Príjmy (tis. Sk)

14 080

18 303

25 903

37 617

39 045

51 015

86 414

Výdaje (tis. Sk)

14 063

18 113

23 502

37 464

36 247

47 927

80 093

Saldo (tis. Sk)

17

190

2 401

153

2 698

3 088

6 321

Zdroj: OÚ Šenkvice

 

Graf 11: Vývoj rozpočtových príjmov a výdajov v rokoch 2000-2006

 

 

4.     Sociálna infraštruktúra

 

Občianska vybavenosť, resp. sociálna infraštruktúra vytvára v obci podmienky pre kvalitu života obyvateľstva. Preto snaha a zámery obce Šenkvice smerujú predovšetkým k rozvoju sociálnej infraštruktúry, aby mohla vytvárať kvalitnú spoločenskú, kultúrnu a obytnú funkciu.

 

A.     Domový a bytový fond

Možnosti bývania a stavania rodinných domov a bytového fondu sú kľúčové faktory, ktoré ovplyvňujú demografický vývoj obce, rozvoj obce a  napĺňajú základnú obytnú funkciu obce.

V obci bol podľa výsledkov sčítania k 26.5. 2001 nasledovný stav bytového fondu:

  • 1 188 rodinných a bytových domov,
  • 11 ostatných budov.

Z hľadiska vlastníctva prevažuje vlastníctvo fyzických osôb (1 004 domov, tzn. 84%), 15 bytových domov je vo vlastníctve bytového družstva. 1 rodinný dom a 2 budovy sú vo vlastníctve obce, 5 domov vo vlastníctve právnickej osoby a 5 vo vlastníctve štátu.

 

Tabuľka 11: Domy, byty a ukazovatele bývania v obci Šenkvice v roku 2001

Počet

Rodinné

domy

Bytové

domy

Ostatné

budovy

Domový fond

spolu

Domov spolu

1 164

24

11

1 199

Trvale obývaných domov

1 023

24

9

1 056

v %

96,9

2,3

0,9

100

v tom vlastníctvo:

 

 

 

 

štátu

3

0

2

5

bytového družstva

0

15

0

15

obce

1

0

2

3

fyzickej osoby

998

2

4

1 004

právnickej osoby

2

3

0

5

ostatných

19

4

1

24

s 1-2 nadzemnými podlažiami a nezistené

1 021

3

9

1 033

s 3-4 nadzemnými podlažiami

2

20

0

22

s 5+ nadzemnými podlažiami

0

1

0

1

Ubytovacích zariadení bez bytu

-

-

-

-

Neobývaných domov

141

0

2

143

z toho: určených na rekreáciu

21

0

0

21

Priemerný vek domu

39

23

61

39

Bytov spolu

1 233

200

11

1 444

v tom: trvale obývané

1 077

192

8

1 277

v %

84,3

15

0,6

100

z toho družstevné

0

48

0

48

byty vo vlastníctve občana v bytovom dome

0

65

0

65

neobývané

156

8

3

167

neobývané z dôvodu zmeny užívateľa

13

0

0

13

neobývané, určené na rekreáciu

29

0

0

29

neobývané, uvoľnené na prestavbu

10

0

0

10

neobývané, nespôsobilé na bývanie

12

0

0

12

neobývané po kolaudácii

1

0

0

1

neobývané v pozostalostnom alebo súdnom konaní

6

1

0

7

neobývané z iných dôvodov

75

4

2

81

nezistené

10

3

1

14

Trvale obývané byty:

 

 

 

 

Materiál nosných múrov: kameň, tehly

990

21

6

1 017

drevo

2

0

0

2

nepálené tehly

44

0

0

44

ostatné a nezistené

41

171

2

214

Veľkosť bytu: 1 obytná miestnosť

12

11

0

23

2 izby

121

22

3

146

3 izby

381

107

4

492

4 izby

272

49

1

322

5+ izieb

291

3

0

294

Bývajúcich osôb

3 496

665

28

4 189

Počet CD

1 446

240

8

1 694

Počet HD

1 249

235

8

1 492

Obytné miestnosti

4 103

587

22

4 712

Počet osôb na 1: byt

3,25

3,46

3,5

3,28

obytné miestnosti

0,85

1,13

1,27

0,89

CD

2,42

2,77

3,5

2,47

HD

2,8

2,83

3,5

2,81

Obytná plocha bytu v m2

76 465

8 743

391

85 599

Celková plocha bytu v m2

114 734

12 425

529

127 688

Priemerný počet:

 

 

 

 

- m2 obytnej plochy na 1 byt

71

45,5

48,9

67

- m2 celkovej plochy na 1 byt

106,5

64,7

66,1

100

- m2 obytnej plochy na 1 osobu

21,9

13,1

14

20,4

- obytných miestností na 1 byt

1 164

24

11

1 199

Zdroj: ŠÚ SR

 

Graf 12: Štruktúra domov v obci (členenie podľa obývané, neobývané, rekreácia)

Neobývaných domov podľa SODB bolo k roku 2001 143 (141 rodinných domov a 2 budovy), pričom 21 z nich je určených na rekreáciu.

V obci sa nachádza 1 444 bytov, z čoho 1 277 je trvalo obývaných, 156 neobývaných a 12 nespôsobilých na bývanie.

86% celkového domového fondu obce sú budovy s 1-2 nadzemnými podlažiami.

 

Graf 13: Štruktúra bytového fondu v obci (členenie podľa obývané a neobývané)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tabuľka 12: Trvale obývané byty podľa druhu budovy, podľa obdobia výstavby a kategórie bytu v roku 2001

Obdobie výstavby

Rodinné

domy

Bytové

domy

Ostatné

budovy

Domový fond

spolu

I. Kategória

 

 

 

 

1899 a nezistené

21

0

0

21

1900 - 1919

5

0

1

6

1920 - 1945

64

0

1

65

1946 - 1970

346

21

2

369

1971 - 1980

151

54

0

205

1981 - 1990

105

81

0

186

1991 - 2001

88

12

0

100

spolu

780

168

4

952

%

81,9

17,6

0,4

100

% danej kategórie z celku

72,4

87,5

50

74,5

II. Kategória

 

 

 

 

1899 a nezistené

12

0

0

12

1900 - 1919

7

0

0

7

1920 - 1945

48

0

0

48

1946 - 1970

96

7

0

103

1971 - 1980

23

6

0

29

1981 - 1990

6

9

1

16

1991 - 2001

4

0

0

4

spolu

196

22

1

219

%

89,5

10

0,5

100

% danej kategórie z celku

18,2

11,5

12,5

17,1

III. Kategória

 

 

 

 

1899 a nezistené

1

0

0

1

1900 - 1919

2

0

0

2

1920 - 1945

12

0

0

12

1946 - 1970

20

0

0

20

1971 - 1980

-

-

-

-

1981 - 1990

-

-

-

-

1991 - 2001

2

0

0

2

spolu

37

0

0

37

%

100

0

0

100

% danej kategórie z celku

3,4

0

0

2,9

IV. Kategória

 

 

 

 

1899 a nezistené

15

0

1

16

1900 - 1919

9

0

0

9

1920 - 1945

19

0

2

21

1946 - 1970

17

1

0

18

1971 - 1980

1

0

0

1

1981 - 1990

1

1

0

2

1991 - 2001

2

0

0

2

spolu

64

2

3

69

%

92,8

2,9

4,3

100

% danej kategórie z celku

5,9

1

37,5

5,4

Úhrn

 

 

 

 

1899 a nezistené

49

0

1

50

1900 - 1919

23

0

1

24

1920 - 1945

143

0

3

146

1946 - 1970

479

29

2

510

1971 - 1980

175

60

0

235

1981 - 1990

112

91

1

204

1991 - 2001

96

12

0

108

spolu

1 077

192

8

1 277

%

84,3

15

0,6

100

Úhrn - z toho 1996 - 2001

68

0

0

68

Zdroj: ŠÚ SR

 

V bytovom fonde prevažujú byty I. kategórie (75%), najmenšie zastúpenie (2,8%) majú byty III. kategórie. Túto skutočnosť možno hodnotiť ako pozitívnu, z hľadiska kvality a životnej úrovne bývajúceho obyvateľstva.

Celoslovenský trend výstavby bytových jednotiek a domov najmä počas obdobia 1946-1970 sa obce Šenkvice nedotýka vo veľkej miere. Do roku 1970 bolo v obci vybudovaných 730 obývateľných jednotiek, tzn. 57% z celkového počtu trvale obývateľných bytov. 50 z nich však pochádza ešte spred roka 1900, čo spôsobuje dlhodobá historická tradícia obce.

Od roku 1970 do roku 2001 bolo vybudovaných viac ako 550 obývateľných jednotiek, a tento trend narastajúceho bytového fondu obce pokračuje, najmä individuálnou výstavbou.

 

Graf 14: Bytový fond v členení podľa kategórií v % - rok 2001

Graf 15: Veková štruktúra bytového fondu v roku 2001

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tabuľka 13: Vybavenie trvale obývaných bytov v obci - rok 2001

Vybavenie

Počet

bytov

osôb v bytoch

Bytov spolu

1 277

4 189

z toho:

 

 

s plynom zo siete

1 173

3 893

s vodovodom

 

 

v byte

1 218

4 046

mimo bytu

9

24

bez vodovodu

19

40

nezistené

31

79

s kanalizáciou

 

 

prípojka na kanalizačnú sieť

394

1 352

septik (žumpa)

832

2 710

so splachovacím záchodom

1 102

3 798

s kúpeľňou alebo sprchov. kútom

1 206

4 041

Zdroj: ŠÚ SR

 

Tabuľka 14: Spôsob vykurovania trvale obývaných budov – rok 2001

Spôsob vykurovania

 

Počet

bytov

osôb v bytoch

Ústredné kúrenie diaľkové

65

218

Ústredné kúrenie lokálne

898

3 051

na pevné palivo

7

16

na plyn

873

2 977

elektrické

5

12

Etážové kúrenie

 

 

na pevné palivo

3

11

na plyn

78

246

ostatné

4

16

Kachle

 

 

na pevné palivo

29

69

elektrické

-

-

plynové

44

101

ostatné

2

4

Iné

154

473

Spolu

1 157

3 770

Zdroj: ŠÚ SR

 

Tabuľka 15: Obývanosť trvale obývaných bytov

Počet osôb

v byte

Trvale obývané byty podľa veľkosti

1 izba

2 izby

3 izby

4 izby

5 + izieb

spolu

1

8

55

98

40

21

222

2

6

34

110

56

45

251

3

5

20

85

57

41

208

4

2

23

113

82

91

311

5

2

10

51

54

52

169

6

0

3

27

20

23

73

7+

0

1

8

13

21

43

spolu

23

146

492

322

294

1 277

%

1,8

11,4

38,5

25,2

23

100

Zdroj: ŠÚ SR

 

Kvantitatívnu úroveň bývania vyjadruje ukazovateľ obývanosti bytov – 3,25 obyvateľa na 1 trvalo obývaný byt, ktorý je pre podmienky vidieckej obce priaznivý. V roku 2001 predstavovala priemerná obývanosť bytov v SR 3,23 obyvateľa na 1 trvalo obývaný byt.

Podľa sčítania v roku 2001 veľkosť obytnej plochy na 1 trvale obývaný byt bol 71 m2. Bytový fond vykazoval priemerne 3,49 celkovej obytných miestností na 1 trvale obývaný byt. Na 1 osobu pripadlo 21,9 m2 obytnej plochy. Bytový fond bol v rozsahu 86 % vybavený ústredným vykurovaním (6% pripojené na ústredné kúrenie diaľkové, 80% na ústredné kúrenie lokálne). 96% bytového fondu bolo napojené na obecný vodovod a 95% domácností malo kúpeľňu alebo sprchový kút.

Z hľadiska plošných štandardov bytový fond v obci vykazuje dobrú úroveň. Celkovo možno hodnotiť bytový fond obce ako vyhovujúci, ktorý však po skvalitnení môže byť výrazným stabilizačným faktorom pre obyvateľstvo obce.

 

 

 

 

B.     Školstvo

Najstaršiu správu o šenkvickej škole sa nachádza v urbariálnom súpise pezinského panstva z roku 1618. Škola v obci zrejme jestvovala ešte skôr, ale ani organizácia školy, ani vyučovania nie je známa. Predpokladá sa, že šlo o elementárnu, tzn. nelatinskú školu – s vyučovacou rečou obyvateľov obce, v tej dobe Chorvátov. Po roku 1618 bola škola presťahovaná do želiarskeho domu, kde bola ďalších vyše 300 rokov (do roku 1930) a kde neskôr pôsobilo miestne kino. Z uvedených faktov vyplýva, že v obci má školstvo a povinná školská dochádza dlhodobú tradíciu.

Po roku 1945 sa všetko školstvo v Československu poštátnilo. Rímsko-katolícku ľudovú školu vo Veľkých Šenkviciach premenili na Štátnu ľudovú školu. Škola v Malých Šenkviciach bola zriadená už v roku 1907. V roku 1942 sa táto škola stala taktiež cirkevnou, posledných mesiacoch II. Svetovej vojny bola užívaná nemeckými a po nich sovietskymi vojakmi. V roku 1945 bola taktiež poštátnená a nazvaná Štátnou ľudovou školou.

V súčasnosti sa v obci Šenkvice nachádza základná škola pre I. aj II. stupeň školopovinných detí. Navštevuje ju v priemere okolo 330 detí. Základná škola má vlastnú jedáleň. V obci sa taktiež nachádza Školský klub, ktorý rieši mimoškolskú a záujmovú činnosť detí školského veku.

Deti v predškolskom veku môžu využívať materskú školu (spolu s jedálňou) nachádzajúcou sa priamo v obci. Navštevuje ju okolo 110 detí.

Obe školské zariadenia využívajú deti dochádzajúce z okolitých dedín.

Okrem uvedených školských zariadení je pre deti a ich mamy na materskej dovolenke vytvorené Materské centrum Adamko.

Školská vybavenosť v súčasnosti vyhovuje potrebám obce, aj keď obec chce v budúcnosti rozšíriť ich vybavenie (PC, učebné pomôcky, modernizácia interiéru) a taktiež rozšíriť ponuku internetu, ktorého využívanie by rozvíjalo vzdelanie a záujmy žiakov.

 

C.     Zdravotná a sociálna starostlivosť

Zdravotnú starostlivosť je obyvateľom obce Šenkvice poskytovaná v zdravotnom stredisku (aj pre obyvateľov obce Vištuk) obvodnými lekármi pre dospelých, detskými a zubnými lekármi a niektorými odbornými lekármi. Odborné vyšetrenia môžu obyvatelia využiť aj zdravotné stredisko v Pezinku alebo možnosti zdravotnej starostlivosti v hlavnom meste.

Pre dôstojný život starých občanov je v obci poskytovaná opatrovateľská služba vykonávaná Trnavskou arcidiecéznou charitou. V rámci opatrovateľskej služby sa v obci nachádza 37 opatrovateliek, ktoré sú platené z finančných prostriedkov obecného úradu.

V obci sa nenachádza Domov dôchodcov. Ale vzhľadom na vysoký počet obyvateľov v dôchodcovskom veku má obec záujem vytvoriť denný a týždenný domov sociálnych služieb pre starších spoluobčanov odkázaných na sociálnu pomoc.



 

5.     Technická infraštruktúra obce

 

Technická infraštruktúra predstavuje veľmi dôležitý faktor pôsobiaci na ekonomický rozvoj obce. Vytvára podmienky pre kvalitné bývanie obyvateľstva, rozvoj podnikateľských aktivít v obci a okolí a poskytuje dôležité služby pre obyvateľov.

 

A.     Energetické siete

 

Elektrická energia

Prevádzkovateľom elektrickej siete v obci je Západoslovenská energetika, a.s.. Občianska, bytová a podnikateľská vybavenosť sú zásobované z elektrickej siete dlhej 35 km. Zásobovanie elektrickou energiou pre celú obec je v súčasnosti dostačujúca, ale obec má záujem v dlhodobejšom horizonte znižovať spotrebu elektrickej energie zavedením a využitím alternatívnych zdrojov.

 

Plynofikácia

Obec Šenkvice je kompletne plynofikovaná. Plynofikácia bola riešená v rokoch 1992-1996. Podľa údajov SODB 2001 bolo na plynovú prípojku pripojených 1 173 bytov z celkového počtu obývateľných jednotiek 1 277. Vzhľadom na nárast cien plynu veľa domácností rieši v súčasnosti využitie iných zdrojov namiesto plynu (domáce sporáky, plynové kúrenie).

 

B.     Inžinierske siete

 

Zásobovanie pitnou vodou

Obec Šenkvice má v súčasnosti vybudovaný vyhovujúci verejný vodovod. Okrem lokality pri Palme (2 rodinné domy) je na vodovod napojených 2 237 obývaných jednotiek. Obec má v súčasnosti v pláne dobudovať vodovodnú sieť v ulici Glogovec, kde sa nachádza 13 domov.

Vodovodná sieť a  príslušné vodárenské zariadenia dostatočne pokrývajú potrebu vody v obci a nároky na tlak v sieti.

 

Kanalizácia

Obec Šenkvice má v súčasnosti vybudovanú kanalizáciu na cca 50%. Obec má vlastnú čističku odpadových vôd. Vzhľadom na to, že nemá v súčasnosti dobudovanú splaškovú kanalizáciu, splaškové vody z jednotlivých objektov sú zachytávané v žumpách, alebo v iných nádržiach, často nevyhovujúcich, s priesakmi do povrchového toku, alebo do podzemných vôd. V obci nie je vybudovaná dažďová kanalizácia. Likvidácia dažďových vôd bola riešená výlučne vsakovaním.

Obec považuje za prioritu dobudovať kanalizáciu, ktorá by bola dostačujúca pre účely všetkých obyvateľov a objektov v obci, ako aj riešenie odvodu povrchových vôd.

 

Dopravné siete a dopravné systémy

Obec Šenkvice leží na ceste III. Triedy, ktorá spája mesto Pezinok, Šenkvice a obec Vištuk zo severozápadnej strany. Zároveň z obce Šenkvice vedie cesta III. Triedy na juhovýchod do obce Blatné. Z Šenkvíc je možné sa cez mesto Pezinok napojiť na diaľnicu D1, ktorej vzdialenosť je cca 15 km.

Obyvatelia obce využívajú taktiež železničnú dopravu, ktorá spája Šenkvice s mestom Pezinok v napojení na mesto Bratislava. V roku 2007 Železnice slovenskej republiky pristúpili k rekonštrukcii a modernizácii železničnej stanice v Šenkviciach, v rámci ktorej by Šenkvice mali novú budovu železničnej stanice, nový perón, podchody k nástupištiam, a rekonštruovaný starý podjazd a podchod.

Do obce vchádza viacero liniek verejnej autobusovej dopravy SAD. Dopravné spojenie s okolitými obcami a mestami je v súčasnosti dostačujúce, intenzita verejnej dopravy je dvakrát alebo raz za hodinu.

 

C.     Odpadové hospodárstvo

Nemalú pozornosť venuje obec odpadovému hospodárstvu. Separovaný zber odpadov v Šenkviciach realizuje v spolupráci s obcou spoločnosť A.S.A. Trnava, spol. s r.o. Obyvatelia sami môžu prispieť k zhodnocovaniu odpadov, znižovaniu množstva komunálneho odpadu na skládkach tým, že majú možnosť separovať druhotné suroviny do plastových vriec. V obci sa v súčasnosti separujú tieto zložky odpadov:

·         papier – noviny, časopisy, vlnitá lepenka, knihy bez dosiek, katalógy, krabice,

·         sklo – sklené nádoby, fľaše, nevratné sklené fľaše,

·         plasty – PET fľaše, plastové fľaše od šampónov, čistiacich prostriedkov a pracích prostriedkov,

·         nebezpečný odpad a elektronický odpad – 2 x ročne, na základe vyhlásenia znesú občania elektronický či nebezpečný odpad na zberné miesto

·         opotrebované pneumatiky – 2 x ročne spôsobom ako pri nebezpečnom a elektronickom odpade.

Obec má v súčasnosti plán rozšíriť spektrum separovaných komodít napríklad zabezpečením separácie a zhodnocovania biologicky rozložiteľného odpadu či starého šatstva, s čím súvisí zabezpečenie kompostovacích zariadení či vybudovaním kompostoviska v obci.

V rámci environmentálnej výchovy pre deti a mládež sa každoročne organizuje zber papiera deťmi zo Základnej školy v Šenkviciach. Obec má v budúcnosti záujem rozšíriť tento druh zberu o zber platových fľiaš a zavedenie separácie odpadov na základnej a materskej škole.

6.     Spoločenské a kultúrne aktivity v obci

 

Obec Šenkvice sa snaží zabezpečiť kultúrne vyžitie obyvateľov v obci, pripravovať a realizovať podujatia z rôznych oblastí kultúry pre všetky vekové kategórie či pripravovať podmienky pre neustále skvalitňovanie možností agroturistiky v obci a jej okolí v rámci Malokarpatskej vínnej cesty. Taktiež má obec záujem propagovať výrobcov umeleckých tradičných predmetov, zaujímavostí a kolektívov ZUČ v obci.

V obci Šenkvice sa každoročne koná množstvo spoločenských a kultúrnych podujatí pre obyvateľov obce. Sú to aktivity, ktoré sú spojené najmä s históriou a zvyklosťami obce. Medzi tradičné spoločenské a kultúrne akcie patrí – novoročné stretnutia, plesy, veľkonočné tradície, stavanie mája, jarmoky, hody, kultúrne leto, Dni otvorených pivníc, súťaž Spieva celá dedina, Vianočné pastorále, Mikulášske večierky a mnohé ďalšie.

V obci vyvíja svoju činnosť Spolok žien, Športový klub, Spolok vinárov, Matica Slovenská, ktorá každoročne organizuje Matičný ples a vlastivedné zájazdy, hasiči a pod. Cieľom týchto združení je prispieť k zachovaniu kultúrnych tradícií, rozvíjanie kultúrneho, nielen tradičného povedomia obyvateľov a poskytovať občanom spoločenské a kultúrne využitie voľného času.

V obci sa konajú kultúrne podujatia, ktoré presahujú hranice územia obce a priťahujú obyvateľov okolitých miest – predovšetkým Malokarpatský folklórny festival, ktorý predstavuje činnosť folklórnych súborov /od detských po súbory dospelých/ z malokarpatskej oblasti.

V Šenkviciach sa organizujú kultúrne podujatia v rámci Šenkvických hodov., ktoré sa konajú vždy pri sviatku sv. Anny – patrónky pôvodne veľkošenkvického kostola, ale taktiež na sviatok Panny Márie Sedembolestnej, ktorej je zasvätená kaplnka na Cerovom (Malé Šenkvice). V rámci Šenkvických hodov vystupujú v obci rôzne hudobné zoskupenia – folklórne súbory, country skupiny, dychové orchestre a taktiež sprievodnými podujatiami sú výstavby mladých umelcov zo Šenkvíc, ale aj celého Slovenska.

Dlhé roky tu pracujú združenia občanov Folklórna skupina Mladosť, so svojou sláčikovou muzikou, ktorá sa zúčastňuje takmer všetkých významných folklórnych podujatí v regióne, v kraji a na Slovensku, Dychová hudba Šenkvičanka, Detský folklórna skupina Čerešničky, Združenie detí a mládeže MLADOSŤ a ďalšie. V súčasnosti tiež tieto združenia participujú na viacerých agroturistických a turistických programoch v regióne Malých Karpát. Taktiež sa v obci nachádza detský súbor Šenkvičárik pri ZŠ v Šenkviciach.

Centrom kultúrneho života je kultúrny dom s tanečnou sálou (KIC) a obecná knižnica. Obecná samospráva má v pláne rozšíriť drevené pódiu na námestí tak, aby jeho rozmery zodpovedali štandardu pódia. V obci sa nachádza aj obecné múzeum.

Umelecky náročnejší divák môže využívať širokú ponuku kultúrnych podujatí v hlavnom meste, či príležitostné kultúrne podujatia v meste Modra, Pezinok, či Senec.

 



 

7.     Cestovný ruch

 

Cestovný ruch je významným a nepopierateľným aspektom ekonomického rozvoja príslušného regiónu, pretože vytvára pracovné príležitosti pre skupiny obyvateľov, zvyšuje príjmy, stimuluje kapitálové investície, vytvára príležitosti pre rozvoj malých a veľkých podnikov.

Obec Šenkvice nemá na svojom území historické pamiatky a atrakcie, ktoré by tvorili výraznejší potenciál pre rozvoj rekreácie a cestovného ruchu. Napriek tomu dlhoročná vinárska tradícia láka turistov na tzv. „vinné cesty“, a taktiež na každoročné tradičné kultúrne a spoločenské podujatia spojené s vinárskymi oslavami.

Hoci vo svetových encyklopédiách vína sa Slovensku zvyčajne vyskytuje iba krátka zmienka Slovensko patrí medzi vinárske krajiny a jeho vína i vinohradnícke oblasti si zaslúžia pozornosť návštevníkov. Od polovice 90. rokov minulého storočia sa vo vinohradníckych oblastiach Slovenska začala objavovať myšlienka vytvorenia vínnych ciest, ktoré by využili danosti vinohradníckej krajiny, vína ako jedinečného nápoja a miestnej gastronómie na vytvorenie cielených produktov pre turistických návštevníkov. Najďalej v tom pokročila Malokarpatská vínna cesta, ktorá sa z myšlienky už zmenila na ponuku celoročného programu podujatí viazaných na činnosti spojené s pestovaním viniča a výrobou vína i ponuku zariadení, typických pre tento vinohradnícky región.

Malokarpatská vínna cesta v sebe spája niekoľko fenoménov - víno, krajinu, históriu a gastronómiu v oblasti rozloženej medzi Bratislavou a Trnavou ako veľkými centrami juhozápadného Slovenska. Medzi nimi leží tri menšie mestá - Pezinok, Modra a Svätý Jur, a obce spolu so Šenkvicami, ktoré tvoria neodmysliteľný vinársky kolorit tejto vínnej cesty.

Keďže organizátori Malokarpatskej vínnej cesty majú záujem umožniť návštevníkom nazrieť do zákulisia výroby a spracovávania vínnej révy a tým rozšíriť povedomie o vinárskej produkcii a tradícii koná sa vo sviatok patróna vinohradníkov – na sv. Urbana Dni otvorených pivníc. V rámci tejto aktivity sú Šenkvice zastúpené štyrmi oficiálnymi vínnymi pivnicami – Karpatská perla, Vinárstvo Bočko, Vinotkérka Spolku vinohradníkov a vinárov v Obecnom dome a Pivnica Ivana Šarmíra.

Šenkvice sa stali členom Mikroregiónu Pezinok, čím sa vytvoril priestor na vytvorenie ešte intenzívnejšej spolupráce medzi Pezinkom, Šenkvicami a ostatnými susednými obcami najmä v oblasti cestovného ruchu a spoločensko-kultúrnych aktivít a výhľadovo aj k autobusovému spojeniu v rámci mikroregiónu a mnohým ďalším aktivitám.

Z hľadiska prírodných a priestorových predpokladov existuje možnosť využitia vodných plôch (jazierka), budovania cykloturistických trás, náučných chodníkov a podpory rozvoja agroturistiky a vidieckeho turizmu.

V prípade rozvoja cestovného ruchu je však nevyhnutné, aby sa vytvorili ubytovacie a stravovacie kapacity a informačné služby pre návštevníkov.

 



 

III.           SWOT analýza obce Šenkvice

 

Swot analýza obce Šenkvice bola použitá ako metóda, ktorá vychádza:

  • z analýzy doterajšieho vývoja,
  • súčasného stavu obce s uvedením jeho silných stránok,
  • súčasného stavu obce s uvedením jeho slabých stránok,
  • jeho potenciálnych rozvojových zdrojov – príležitostí (šancí),
  • jeho potenciálnych ohrození rozvojových zámerov – hrozieb (rizík).

Pre definovanie základných prvkov SWOT analýzy obce boli využité:

  • poznatky z doterajšieho vývoja a súčasného stavu vybavenia obce,
  • rozvojové zámery obce,
  • strategické ciele, ich priority a opatrenia.

 

Silné stránky obce predstavujú potenciálne faktory ďalšieho rozvoja obce vo všetkých základných oblastiach. Vytvárajú východiskovú základňu pre stanovenie reálnych rozvojových cieľov.

 

Slabé stránky obce predstavujú limitujúce faktory rozvojových zámerov a oblastí, na ktoré treba sústrediť pozornosť orgánov samosprávy.

 

Príležitosti (šance) sú faktormi, ktoré umožňujú pri ich využití naplnenie rozvojových zámerov obce, ich reálnosť a urýchlenie. Poznanie reálnych príležitostí je východiskom stanovenia splniteľných rozvojových cieľov.

 

Ohrozenia (riziká) predstavujú skutočnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť resp. spomaliť realizáciu strategických cieľov rozvoja obce. Dôsledná analýza možností vzniku rizík na celospoločenskej i komunálnej úrovni predstavuje predovšetkým analýzu možností pri zabezpečovaní finančných zdrojov.

 

 

 

Demografický vývoj a ľudské zdroje

 

 

Silné stránky

 

Slabé stránky

 

§         existencia školských a predškolských zariadení priamo v obci,

§         pôsobenie významných zamestnávateľov v obci,

§         blízkosť k hlavnému mestu a možnosť využívania zamestnávateľov v hlavnom meste,

§         možnosť pracovných príležitostí v obci,

§         dostatočné dopravné spojenie do zamestnania, škôl, na kultúrne, športové a iné podujatia,

§         existencia zdravotného strediska a opatrovateľskej služby,

§         rozvíjanie sociálnych služieb pre obyvateľstvo,

§         intenzívne vyvíjané aktivity v rámci budovania nových bytových jednotiek za účelom udržania mladých ľudí v obci.

 

§         zastaranosť objektov občianskej vybavenosti, potreba ich rekonštrukcie a obnovy,

§         vysoký počet občanov v poproduktívnom veku,

§         nedostatočná kapacita služieb a sociálnej infraštruktúry vzhľadom na nárast migračného salda,

§         odchod mladých a vzdelaných ľudí z obce.

 

Príležitosti

 

Ohrozenia

 

§         podpora bytovej výstavby, rast bytového fondu obce a jeho zveľaďovanie,

§         výstavba nájomných bytov,

§         obnova a modernizácia základnej školy materskej školy a školských zariadení,

§         rekonštrukcia, prípadne dobudovanie kultúrnych a športových zariadení,

§         zlepšovanie podmienok zdravotnej starostlivosti poskytovanej v obci,

§         snaha zintenzívniť dopravné spojenie s okolitými mestami a hlavným mestom,

§         rozvíjanie sociálnych služieb a starostlivosti o starších občanov,

§         vybudovanie zón rekreácie a oddychu.

 

 

§         nepriaznivá veková štruktúra obyvateľov,

§         nepriaznivá vzdelanostná štruktúra obyvateľstva,

§         ohrozené existenčné podmienky pre zabezpečenie rodiny,

§         sociálna a kultúrna apatia občanov,

§         nedostatok finančných prostriedkov potrebných k realizácii zámerov.

 

 

 

 

 

Poloha obce a väzba na vonkajšie okolie

 

 

Silné stránky

 

Slabé stránky

§         výhodná poloha k hlavnému mestu

§         blízka vzdialenosť k centrám cestovného ruchu regiónu,

§         zachovalý historický, kultúrny a spoločenský potenciál obce,

§         dlhodobá vinárska tradícia obce a celého regiónu,

§         priaznivé podmienky obce pre rozvoj sociálnej, spoločenskej a kultúrnej funkcie,

§         charakter územia vytvára podmienky na rozvoj vidieckej turistiky a agroturistiky,

§         pôdne a klimatické podmienky predurčujú región k poľnohospodárskej prvovýrobe a rozvíjaniu vinárskej tradície.

 

§         nutnosť spracovania Registra obnovenej evidencie pozemkov a vykonanie pozemkových úprav,

§         neexistencia územného plánu obce,

§         nejasné vlastnícke pomery u veľkej časti pozemkov v katastri obce,

§         nevysporiadanosť pozemkov pod miestnymi komunikáciami,

§         nevysporiadanosť pozemkov pod plánovanou bytovou a individuálnou výstavbou,

§         nedostatok finančných prostriedkov na budovanie a zachovanie kultúrnych a spoločenských funkcií obce.

 

Príležitosti

 

Ohrozenia

§         využitie katastrálneho územia obce pre výstavbu nájomných bytov

§         využitie katastrálneho územia pre spoločenskú i podnikateľskú výstavbu,

§         možnosť kooperácie riešenia otázok a problémov regionálneho charakteru s okolitými obcami,

§         možnosť využitia lokalizácie obce a obecného majetku k budovaniu vidieckej turistiky a agroturistiky.

 

§         nedostatok vlastných i verejných finančných zdrojov na financovanie projektov v rámci dopravnej infraštruktúry a občianskej vybavenosti,

§         narušenie urbanistickej štruktúry realizáciou veľkých investícií, najmä do technickej infraštruktúry,

§         negatívny dopad realizovanej výstavby a  dopravnej infraštruktúry na relatívne zachovalé životné prostredie,

§         negatívny dopad realizovanej výstavby na zachovaný tradičný historický charakter obce.

 

Environmentálne a životné prostredie obce

 

 

Silné stránky

 

Slabé stránky

§         blízkosť prírodných prvkov,

§         zachovalé životné prostredie,

§         dostatok priestoru pre budovanie zón rekreácie a  oddychu,

§         výskyt jedinečných biotopov,

§         snaha o rozšírenie separovaných komodít,

§         riešenie splaškovej a dažďovej kanalizácie v obci.

 

§         všeobecný nezáujem obyvateľstva na zlepšovaní ŽP a odstraňovaní príčin,

§         existencia zdrojov znečistenia vodných zdrojov,

§         nedostatočne vybudovaná kanalizačná sieť,

§         výskyt divokých skládok v extraviláne obce,

§         nevyužitie výhodného prostredia, najmä v okolí obce pre budovanie rekreačných zón, zariadení agroturistiky a cyklistických trás vplyvom nedostatku finančných prostriedkov.

 

 

Príležitosti

 

Ohrozenia

 

§         využitie prírodného potenciálu na vytváranie nových a zveľaďovanie existujúcich rekreačných a oddychových zón,

§         spolupráca s lesným hospodárom na obnove prirodzeného drevinového zloženia porastov a ich obnove,

§         ozeleniť vodné toky v oblastiach intenzívne poľnohospodársky využívanej krajiny,

§         vybudovanie splaškovej a dažďovej kanalizácie,

§         environmentálna propagácia a výchova,

§         ekologické partnerstvo obce s ohrozovateľmi životného prostredia (výrobné podniky pôsobiace v katastroch obce),

§         rozšírenie separovaného zberu odpadov a ich zhodnocovania, likvidácia divokých skládok,

§         vybudovanie kompostovacieho zariadenia k zhodnocovaniu biologicky rozložiteľného odpadu obce.

§         ohrozovanie obce hlučnosťou, prašnosťou a znečisťovaním ovzdušia vplyvom frekventovaného dopravného spojenia spôsobného výstavbou  občianskej vybavenosti,

§         ohrozovanie čistoty spodných vôd žumpami pri rodinných domoch,

§         ekologická apatia občanov,

§         nepochopenie zo strany obyvateľov a výrobných podnikov v katastri obce pri zavádzaní environmentálnych opatrení.

 



 

 

Technická infraštruktúra

 

 

Silné stránky

 

Slabé stránky

 

§         takmer kompletná plynofikácia a elektrifikácia obce,

§         dostatočne vybudovaná dopravná infraštruktúra,

§         dostatok priestorov v katastri obce pre budovanie bytovej a technickej infraštruktúry,

§         existencia obecných budov a majetku,

§         verejné osvetlenie obce,

§         miestny rozhlas,

§         napojenosť na internet

 

 

§         zlý stav miestnych komunikácií, narušený povrch komunikácií v obci vzhľadom k intenzite dopravy,

§         neustála potreba investícií na údržbu a modernizáciu technologických zariadení vo vlastníctve obce,

§         nedobudovaná kanalizácia v obci,

§         potreba rekonštrukcie a modernizácie obecných objektov a majetku,

§         nutnosť dobudovania verejných priestranstiev a športových zariadení,

§         nedostatočná obchodná sieť (nedostatky v ponuke a rozmanitosti tovaru a služieb).

 

 

Príležitosti

 

Ohrozenia

 

§         dobudovanie kanalizačnej siete,

§         dobudovanie vodovodnej siete do odľahlejších oblastí,

§         vybudovanie nových nájomných a sociálnych bytových jednotiek,

§         dobudovanie inžinierskych sietí k novovybudovaným bytovým jednotkám,

§         rekonštrukcia miestnych komunikácií a chodníkov,

§         úpravy obecných verejných priestranstiev a vybudovanie nových tzv. zelených zón,

§         rekonštrukcia a modernizácia obecných budov a priestorov – kultúrny dom, telocvičňa, budova obecného úradu, cintoríny atď.,

§         vybudovanie kompostovacieho zariadenia k zhodnocovaniu biologicky rozložiteľného odpadu obce,

§         obstaranie technologických zariadení a prostriedkov na rozšírenie separácie komunálneho odpadu o ďalšie zložky,

§         rekonštrukcia verejného osvetlenia, miestneho rozhlasu a jeho ústredne.

 

§         nedostatok finančných prostriedkov vzhľadom na daňovú silu obce,

§         nepripravenosť technickej a projektovej dokumentácie, ktorá je podporným dokumentom k realizácii zámerov obce,

§         nepripravenosť projektov na získanie finančných zdrojov z fondov EÚ a SR,

§         riziko neudelenia dotácie z fondov EÚ a SR.

 



 

 

Sociálna (občianska) infraštruktúra

 

 

Silné stránky

 

Slabé stránky

 

§         dobrá úroveň bytovej vybavenosti obce s výraznou prevahou rodinných domov,

§         súčasná výstavba nájomných bytov,

§         poskytovanie priestoru na individuálnu domovú výstavbu,

§         poskytovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti občanom,

§         vybavenosť obce školskými zariadeniami,

§         existencia objektov k spoločenskému a kultúrnemu vyžitiu obyvateľov obce,

§         existencia združení na voľnočasové aktivity mládeže,

§         priestorovo vytvorené podmienky k dobudovaniu a rozširovaniu existujúcich komunitných centier v obci.

§         urbanisticky neusporiadané objekty občianskej a spoločenskej vybavenosti, zastarané stavby,

§         zhoršený technický stav obecných objektov, dlhodobé zanedbávanie ich údržby a opráv,

§         potreba modernizácie kultúrnych, spoločenských a športových zariadení,

§         nedostatok možností využívať internet pre verejnosť,

§         neúplný základný sortiment ponuky tovarov a služieb v obci.

 

Príležitosti

 

Ohrozenia

§         príprava projektovej dokumentácie na rekonštrukciu obecných budov,

§         vytvorenie a modernizácia komunitných centier obce (kultúrno-spoločenské, športové, spoločenské),

§         pripravenosť pozemkov pre bytovú, podnikateľskú i občiansku výstavbu,

§         dobudovanie inžinierskych sietí a príjazdových cestných komunikácií k novej výstavbe,

§         usporiadanie urbanistickej štruktúry obce,

§         vypracovanie Územného plánu obce Šenkvíc.

§         nedostatočný stav prípravy projektov pre jednotlivé zámery a nedostatok finančných zdrojov,

§         prípadná neúspešnosť projektov súvisiacich s rozvojom občianskej infraštruktúry,

§         vysoký stupeň opotrebenia jednotlivých obecných objektov, potreba údržby, opráv, rekonštrukcií, ako aj zlepšenia vnútorného vybavenia,

§         potreba súhlasu vlastníkov starých, najmä hospodárskych budov a pozemkov s ich využitím pre obecné účely.

 

 

Záujmové združenia, kultúrne a spoločenské aktivity.

 

 

Silné stránky

 

Slabé stránky

 

§         existujúci kultúrny dom a ostatné priestory slúžiace na rozvíjanie spoločenských aktivít,

§         existencia občianskych združení poskytujúcich voľnočasové aktivity pre mládež aj starších občanov,

§         organizovanie kultúrnych podujatí za účasti detí MŠ, ZŠ a členov záujmových združení v obci,

§         tradícia v usporadúvaní športových a spoločenských podujatí spojených so zvyklosťami a tradíciami obce,

§         spoluúčasť organizácií a združení na spoločenskom a kultúrnom dianí v obci.

 

§         potreba modernizácie kultúrneho domu a obnova jeho vnútorného vybavenia,

§         nedostatočná zapojenosť podnikateľských subjektov na kultúrno-spoločenských akciách,

§         nedostatočná propagácia kultúrnych podujatí mimo územia obce,

§         nedostatočná účasť občanov na kultúrnych a spoločenských podujatiach,

§         menší záujem mladších generácií o záujmovú činnosť, kultúrne a športové aktivity.

 

Príležitosti

 

Ohrozenia

 

§         vytvorenie partnerstva obecnej samosprávy a záujmových združení v obci pri organizovaní obecných podujatí,

§         modernizácia vnútorného vybavenia kultúrneho domu,

§         vybudovanie športového areálu a ihrísk,

§         rozvíjanie cestovného ruchu formou pravidelných tradičných kultúrnych a spoločenských podujatí,

§         využitie dlhodobej vinárskej tradície ako prostriedky agroturistiky,

§         pokračovanie v tradíciách obce v organizovaní kultúrnych a spoločenských podujatí.

§         nedostatok finančných zdrojov na splnenie spoločenských, kultúrnych a športových zámerov,

§         stagnujúca veková štruktúra,

§         neudelenie finančných prostriedkov na spoločenské účely z fondov EÚ a SR,

§         slabší záujem, najmä mladších občanov o činnosť v záujmových združeniach v obci.



 

Ekonomické podmienky a podnikateľské prostredie

 

 

Silné stránky

 

Slabé stránky

 

§         predpoklady rozvoja podnikania a rozširovania obchodu a služieb pre občanov v obci,

§         dostatok pozemkov pre výstavbu objektov bytovej a občianskej vybavenosti obce,

§         výstavba nájomných bytov,

§         priaznivý podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva,

§         obecný majetok, možnosti jeho efektívnejšieho využitia, vrátane podnikania s ním.

 

§         potreba využitia verejných zdrojov a úverových prostriedkov (EÚ, SR),

§         nepripravené projektové dokumentácie k žiadostiam z fondov EÚ,

§         vysoký stupeň opotrebenia obecného majetku.

 

Príležitosti

 

 

Ohrozenia

§         zvýšenie finančnej a daňovej sily obce,

§         priaznivé predpoklady pre čerpanie zo štrukturálnych fondov EÚ,

§         zabezpečiť priestor na investície podnikateľských subjektov z hlavného mesta,

§         racionalizačné opatrenia a program úspory nákladov v samospráve a obecných budovách.

 

§         nedostatok finančných prostriedkov na rozvoj obce,

§         neúspešné projekty na čerpanie finančných prostriedkov z rozpočtu SR a EÚ,

§         celkový rast nákladov na činnosť samosprávy, najmä rast cien energií, služieb, nákladov na verejné účely obce a pod.,

§         neovplyvniteľné zásahy vyššej moci vyplývajúce z prírodných podmienok.

 

 

 

Swot analýza silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození poskytla prehľad potenciálnych obmedzení i možností pri ďalšom rozvoji obce. Jej zhodnotenie umožnilo stanoviť nevyhnutné priority strategických cieľov v jednotlivých oblastiach a prijať opatrenia na zabezpečenie ich dosiahnutia. Analýza príležitostí a ohrození umožnila odhaliť doteraz nevyužité šance a súčasne definovať riziká, s ktorými sa samospráva môže v ďalšom období stretnúť.

 

 

IV.           Rozvojová vízia obce

 

Rozvojová vízia obce predstavuje takmer zidealizované predstavy obyvateľov obce i manažmentu obecnej samosprávy o tom, ako by obec v dlhodobom horizonte mala vyzerať, ako by mali jej obyvatelia v nej žiť, ako by sa mali v obci cítiť, akú kvalitu života by im obec mala v budúcnosti ponúknuť. Je to vízia predovšetkým pre ekonomicky aktívnu a mladú generáciu obce, ale i vízia pre pokojný a zabezpečený život občanov v poproduktívnom veku.

Predstava alebo rozvojová vízia obce je prvým krokom pre stanovenie žiadaných rozvojových potrieb a vo vecnej rovine slúži na stanovenie dlhodobých i krátkodobých cieľov, priorít a opatrení, ktoré sa v dlhodobom programovom dokumente obce ďalej rozpracovávajú do konkrétnej vecnej podoby.

Vízia obce vychádza z predstáv obyvateľov vyslovených v ankete, na verejných zhromaždeniach občanov i pri iných príležitostiach a aj zo zámerov obecnej samosprávy a jej volených predstaviteľov.

 

Obec Šenkvice má potenciálne predpoklady byť pre svojich občanov miestom pre pokojné bývanie, v zdravom a čistom prostredí. Vízia bude pokračovaním kresťanských a rodinných tradícií v rozvoji a živote obce. Cieľom je postupné využitie prírodného potenciálu obce so zabezpečením jej ekologickej stability, vybudovanie obce urbanisticky usporiadanej, zabezpečenej bytovou a občianskou vybavenosťou, s potrebnou technickou a sociálnou infraštruktúrou. Naplnenie cieľovej rozvojovej vízie by malo priniesť nové možnosti pre rozvoj podnikania, vznik pracovných príležitostí v obci a jej okolí, priaznivé podmienky pre materiálne zabezpečený a duchovne bohatý život. Obec, ako vidiecke sídlo perspektívne mestského typu s počtom obyvateľov od 5 tisíc do 10 tisíc, by mala poskytovať svojim obyvateľom priaznivé podmienky pre záujmové, kultúrne, športové a iné vyžitie, ako aj možnosti oddychu a rekreácie, pri primeranom zdravotnom a sociálnom zabezpečení. Neoddeliteľnou súčasťou rozvojovej vízie obce je i vybudovanie občianskej spoločnosti na princípoch spolužitia aktivity a solidarity, s dobrými medziľudskými vzťahmi.

 

V.           Strategické ciele, priority a opatrenia

 

Strategické ciele obce

Naplnenie dlhodobej vízie rozvoja obce Šenkvice vedie cez stanovenie a plnenie strategických cieľov rozvoja obce, ich priorít a opatrení. Tieto boli stanovené predovšetkým na základe problémov, ich príčin a dôsledkov v súčasnom stave obce.

Pre naplnenie dlhodobej vízie boli v PHSR obce stanovené nasledovné strategické ciele:

 

Schéma strategických cieľov PHSR obce Šenkvice:

 

 

 

 

 

Základným predpokladom pre splnenie stanovených cieľov je získanie potrebných finančných zdrojov. Ide najmä o financie z verejných fondov, resp. z fondov Európskej únie. Ďalším predpokladom pre úspešné splnenie strategických cieľov je dôsledné vypracovanie a predkladanie programových zámerov a zdôvodnených žiadostí o pridelenie finančných prostriedkov na príslušné inštitúcie.

 

Priority a opatrenia

Plnenie hlavných strategických cieľov dlhodobého rozvoja obce sa realizuje stanovením ich priorít a definovaním jednotlivých konkrétnych opatrení, ktoré sa premietajú do projektov a projektových zámerov.

Vzhľadom na veľkosť obce a rozsah plánovaných aktivít bude obecná samospráva realizovať riešenie uvedených zámerov predovšetkým predkladaním žiadostí na dotácie zo štátnych fondov a z príslušných fondov Európskej únie.

Plnenie strategických cieľov rozvoja obce, stanovených priorít a prijatých opatrením bude rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovať postup výstavby miestnych a regionálnych investícií v katastrálnom a záujmovom území obce.

Aktualizácia stanovených priorít a prijatých opatrení, pri dodržaní hlavných strategických cieľov rozvoja, bude uskutočňovať obecná samospráva pri každoročnom stanovení hlavných úloh samosprávy a spracovaní obecného rozpočtu. Základom bude stav prípravy jednotlivých projektov a reálne predpoklady na získanie potrebných finančných prostriedkov.

 

 

 

A.     Cieľ 1: Rozvoj ľudských zdrojov

 

Priorita 1: Podpora priaznivého demografického vývoja v obci

Opatrenie 1.1: Výstavba nájomných bytov v obci

  • Výber vhodnej lokality a vysporiadanie pozemkového vlastníctva
  • Vypracovanie projektovej dokumentácie
  • Výber dodávateľa prác
  • Výstavba nájomných bytov
  • Dobudovanie inžinierskych sietí
  • Dobudovanie príjazdových miestnych komunikácií

Opatrenie 1.2: Podpora individuálnej výstavby v obci

  • Zabezpečiť informovanosť občanov o podmienkach možnosti individuálnej výstavby v obci
  • Dobudovanie inžinierskych sietí
  • Dobudovanie príjazdových miestnych komunikácií

Opatrenie 1.3: Zvyšovanie úrovne občianskej vybavenosti obce pre športové vyžitie obyvateľov

  • Vypracovanie projektovej dokumentácie objektov športového areálu
  • Dobudovanie ihriska v existujúcom športovom areáli
  • Obstaranie športového náradia

Opatrenie 1.4: Modernizácia vybavenia objektu kultúrneho a informačného centra (KIC)

  • Analýza súčasného stavu vybavenia KIC
  • Vypracovanie technického návrhu modernizácie
  • Výber dodávateľa na jednotlivé zložky vybavenia
  • Modernizácia vnútorného vybavenia

Priorita 2: Zlepšovanie podmienok pre činnosť základne školy a materskej školy

Opatrenie 2.1: Prestavba základnej školy a modernizácia materskej školy

  • Identifikácia problémových oblastí, ktoré si vyžadujú prestavbu a modernizáciu
  • Príprava potrebnej projektovej dokumentácie
  • Výber vhodného dodávateľa
  • Prestavba a rozšírenie budovy základnej školy a modernizácia budovy materskej školy

Opatrenie 2.2: Modernizácia vnútorného vybavenia škôl

 

  • Identifikácia problémových oblastí, ktoré si vyžadujú modernizáciu
  • Výber vhodného dodávateľa
  • Nákup zariadení a výučbových pomôcok

 

Priorita 3: Zvyšovanie úrovne poskytovaných sociálnych a zdravotníckych služieb v obci

 

Opatrenie 3.1: Rekonštrukcia a modernizácia zdravotného strediska

 

  • Identifikácia problémových oblastí, ktoré si vyžadujú rekonštrukciu
  • Príprava potrebnej projektovej dokumentácie
  • Výber vhodného dodávateľa stavebných prác a úprav
  • Rekonštrukcia zariadenia a vykonanie tepelnoizolačných prác

 

Opatrenie 3.2: Zriadenie denného a týždenného domova sociálnych služieb pre starších spoluobčanov

 

  • Výber vhodných priestorov spomedzi obecných budov
  • Rekonštrukcia a zriadenie vybavenia domova sociálnych služieb
  • Príprava projektovej dokumentácie
  • Výber vhodného dodávateľa stavebných prác a úprav
  • Prístavba zariadenia a obnova jeho vnútorného vybavenia

 

Priorita 4: Zlepšovanie podmienok pre ekonomickú aktivitu obyvateľov, rozvoj podnikania

 

Opatrenia 4.1: Podpora podnikania v obci a jej v blízkom okolí

 

  • Analýza súčasného stavu obecného majetku
  • Vypracovanie plánu na jeho efektívne využívanie
  • Prenájom, prípadne predaj obecného majetku podnikateľom obce za obojstranne cenovo výhodných podmienok

 

Priorita 5: Vytváranie podmienok a podpora činnosti záujmových spolkov a občianskych združení, rozvíjanie kultúrnych, športových a spoločenských tradícií v obci

 

Opatrenie 5.1: Vytváranie priestorových podmienok pre klubovú činnosť záujmových združení a spolkov obyvateľov obce

 

  • Prenájom priestorov záujmových združeniam obce
  • Spolupodieľanie sa na prezentovaní a propagovaní ich činností za účelom zviditeľnenia

 

Opatrenie 5.2: Udržiavanie a rozvoj kultúrnych, športových a iných dlhodobých tradícií obce

 

  • Vytvorenie materiálnych finančných a personálnych podmienok pre rozvoj spoločenských, kultúrnych a športových podujatí
  • Nadviazať spoluprácu s kultúrnymi inštitúciami, podnikateľskými subjektmi a obyvateľmi pri udržiavaní tradícií a zvyklostí

 

Financovanie:

 

      • štátny rozpočet,
      • rozpočet obce,
      • európske fondy,
      • súkromné zdroje.